piatok 18. septembra 2015





                           New begining 

Myslím, že je veľmi podstatné, byť vyrovnaný. Ja si tento postoj zatiaľ neviem vybudovať natrvalo, zatiaľ sa vždy dostaví iba na určité obdobie. Je to skvelý pocit vedieť, čo mám robiť a zároveň mať silu a vôľu na to aby som to robila. Tiež trpezlivosť to tak robiť, precízne a pokojne.
Tomuto stavu však vždy predchádza búrlivé , ťažké obdobie nepravidelného stravovania, občas prejedania sa, občas nevedomého ignorovania hladu, pitia cideru miesto večere a fajčenia pár cigariet miesto raňajok. Fajčenia na utlmenie divného pocitu , že prechádzam ulicami sama. Akoby na tom bolo niečo zvláštne. V skutočnosti si ma nikto vlastne nevšimne, nikto sa nado mnou nepozastaví, som priesvitná, som duch.
Možno sa len snažím predstierať, že nie som sama, aj keď som. A možno sa snažím predstierať, že to robím kvôli iným ľuďom, no v skutočnosti to robím kvôli sebe, lebo ten pocit samoty ma zožiera. hanbím sa pred sebou, že som zostala sama. Zaslúžim si to.
Priveľa pocitov, priveľa myšlienok. Slzy už mám za sebou. "Čas to vyrieši"- to bolo to čo som si vždy povedala keď som nápor myšlienok už nezvládala.
Nejaký čas prešiel, aj keď nie dostatok.
Začína nová etapa a ja som sklamaná, no zároveň sa cítim silná. Som ako fénix, ktorý vstáva z vlastného popola, zrodila som sa znova z vlastnej bolesti ktorá mi dala silu začať odznova.
Zatiaľ slabá, no odhodlaná. Makať, snažiť sa. 
Verím. Budem silná. Budem šťastná.